Blažov

Vitajte na stránke o bývalej obci

1317 - 1952

Blažov

história

Obec bola založená v 14. storočí a jej existencia trvala viac ako 600 rokov. Obyvatelia obce prežili prírodné katastrofy, vojny i epidémie. Ľudia zvyknutí na každodenný tvrdý život v horách sa vždy dokázali vzoprieť nepriaznivému osudu až do nástupu komunistickej vlády v Československu, ktorá rozhodla o vysťahovaní obce a pričlenení jej územia k vojenskému výcvikovému priestoru Javorina. (Viac o histórii Blažova nájdete v časti "Kniha".)

Založenie obce

Nemeckí prisťahovalci, ktorí v 13. storočí získali územie v severnej časti Levočských vrchov ako dar od uhorského kráľa Ondreja II., volali túto oblasť "Seuwold" - "Pekný les". Zakladatelia šľachtického rodu Berzeviczy 23. marca 1317 podpísali zmluvu s istým Blažejom z Brezovice, ktorá umožňovala Blažejovi založiť dedinu podľa nemeckého práva v oblasti Seuwoldu. Zmluva umožňovala osadníkom vyrúbať les na 40 lánov polí, postaviť kostol a slobodne si vybrať farára. Zároveň zmluva oslobodzovala zakladateľov obce od daní na 18 rokov. Kamenný murovaný kostol v Blažove a farár Mikuláš sú spomínaní už v dokumente z roku 1330. V najstarších dokumentoch je obec zaznamenaná ako Blasenhow, neskôr je jej názov najčastejšie uvádzaný po maďarsky ako Balázsvágás, čo môžeme preložiť ako Blažejova Poruba. V starých cirkevných záznamoch zo Spišskej kapituly je uvedený Blažov aj ako Blažovec.

Príchod Rusínov

Prvým obyvateľom obce, ktorými boli nemeckí "hostia", sa asi veľmi v drsnom kraji nedarilo. Nemeckí kolonizátori mali niektoré výsadné práva. Neboli poddanými a usadlosť mohli kedykoľvek opustiť bez povolenia pána. V roku 1427 bolo v Blažove iba šesť domov. Obec začala prosperovať na prelome 15. a 16. storočí, keď šľachtickí majitelia doviedli do obce Valachov - Rusínov zo severných oblastí Karpát. Aj valašskí prisťahovalci mali podobné daňové úľavy na určité obdobie, ako mali nemeckí "hostia", ale už boli v postavení poddaných, ktorí nemohli slobodne opustiť obec. Valašské výsady zrušila až v roku 1773 Mária Terézia. Títo noví obyvatelia si tiež mohli slobodne zvoliť farára, mohli zachovávať svoju ortodoxnú vieru, ale ich kňaz bol tiež iba v postavení poddaného. Valasi sa zaoberali hlavne pasením oviec na horských lúkach, na čo bolo okolie Blažova veľmi vhodné.

Gréckokatolícka cirkev

Až do konca 17. storočia nebolo ortodoxné náboženstvo v Uhorsku uznávané ako plnohodnotné, ale v roku 1646 bola vyhlásená "Užhorodská únia", ktorou sa ortodoxní kňazi v Uhorsku zaviazali, že budú uznávať pápeža ako svoju najvyššiu cirkevnú autoritu a katolícke vyznanie viery, za čo im bolo potvrdené, že môžu používať východný obrad a všetky zvyky s ním spojené. Koncom 17. storočia boli ortodoxní kňazi oslobodení od poddanstva a boli im pridelené rovnaké práva, ako mali katolícki kňazi. Povolanie kňaza v Blažove sa skoro 150 rokov dedilo v rodime Mankovičovcov. Juraj Mankovič, narodený v roku 1705, sa v roku 1738 stal mukačevským biskupom ako Georgij Havrilij Blažovský. Po nepokojných rokoch v polovici 19. storočia bol farárom v Blažove Andrej Samovoľský, po ňom Anton Rojkovič. Od roku 1892 tridsaťdva rokov slúžil ľuďom znovu Emanuel Mankovič. Poslednými farármi v Blažove boli Demeter Petrenko a Mikuláš Rojkovič.

Rozvoj obce

Koncom 18. storočia presunula rodina Berzeviczy hámor, ktorý predtým prevádzkovala v Krompachoch, do údolia Torysy, neďaleko hranice s chotárom obce Nižné Repáše. Zároveň sa rozbehla výroba dreveného uhlia potrebného pre tento hámor. Prišli odborníci na spracovanie železa aj uhliari, ktorí sa usadili neďaleko kaštieľa rodiny Berzeviczy, pri sútoku Torysy a Škapovej, kde založili osadu Blažovská Dolina a osadu Ždiar pri hámri. Po skončení napoleonských vojen sa do Doliny prisťahovalo aj niekoľko vyslúžilých vojakov. V tomto období bola v Doline spustená aj prevádzka píly na spracovanie vyťaženého dreva. Cesta, ktorá viedla z Levoče cez Nižné Repáše a Blažov bola zaradená medzi dôležité cesty Uhorska a Blažov dostal právo na usporidanie dvoch výročných trhov.V Blažove sa obchodovalo najmä s ovcami, vlnou, drevom a drevenými šindľami. Začiatkom 19. storočia bola založená osada Čertež a začala výstavba nového kostola, pretože 500 rokov starý malý kamenný kostol už nepostačoval väčšiemu počtu obyvateľov.

Ťažké roky

V auguste 1813 postihla Blažov katastrofálna povodeň. V roku 1824 ľadovec zničil celú úrodu na poliach. V roku 1831 postihla obec epidémia cholery, na ktorú zomrelo 78 obyvateľov. V roku 1846 celá úroda zemiakov bola zničená plesňou a došlo hladomoru, počas ktorého zomrelo asi 240 obyvateľov.V roku 1853 sa podarilo dostavať a vysvätiť nový kostol a s príchodom nového kantora Iľkoviča a zlepšilo vzdelanie detí. Rozvoj železníc však podporil vznik veľkých železiarských centier a význam hámra v Blažove upadal. V roku 1873 robotníci počas výstavby železnice na trati Prešov - Orlov rozšírili ďalšiu epidémiu cholery, ktorej podľahlo 96 obyvateľov. Po týchto strastiach odišlo v rokoch 1870 až 1914 asi 500 obyvateľov obce pracovať do Ameriky. Polovica z nich ostala natrvalo žiť za morom. V 1. svetovej vojne zahynulo 14 blažovských mužov a v 2. svetovej vojne ďalších deväť. Po prvej svetovej vojne sa život v obci zlepšil hlavne vďaka peniazom zarobeným v Amerike. Po skončení 2. svetovej vojny ľudia očakávali, že ich život sa konečne zlepší.

Násilne vysťahovanie

V roku 1952 komunistická vláda rozhodla, že obec Blažov bude vysťahovaná a jej územie bude začlenené do vojenského výcvikového priestoru. Násilné vysťahovanie za asistenice policajtov a vojakov začalo 30. mája 1952. Prvá bola vysťahovaná osada Čertež. Do polovice septembra bola vysťahovaná väčšina obyvateľov, ale ich majetok nebol ocenený ani vyplatený. V roku 1953 sa takmer polovica obyvateľov do obce vrátila. V roku 1954 armáda začala búrať domy a piati obyvatelia boli odsúdení za buričstvo. Potom sa už obyvatelia Blažova vzdali a väčšina súhlasila s presťahovaním do obce Žakovce, kde si s pomocou štátu postavili nové domy. Posledný obyvateľ opustil Blažov 26. mája 1956. Domy v obci boli zbúrané a miesto zarástlo lesom. Najdlhšie stál kostol, ktorý armáda úplne zničila tesne pred pádom komunistického režimu. V roku 2011 slovenská vláda schválila zrušenie vojenského obvodu Javorina a blažovčania, ktorým boli vrátené pozemky vrámci reštitúcií založili Lesné a pozemkové družstvo a začali využívať pozemky svojich predkov.

Výročné stretnutia

V roku 2002, na 50-te výročie vysťahovania obce dobrovoľníci zo Žakoviec postavili na mieste, kde stál prvý kostol v Blažove a neskôr fara, drevenú pamätnú kaplnku. Toto miesto sa stalo centrom každoročných spomienkových stretnutí rodákov z Blažova, Doliny a Čerteže.

Termín spomienkových stretnutí

Stretnutia sa konajú každý rok prvú augustovú sobotu, bez ohľadu na počasie.
Program stretnutia

O 10:00 začína svätá liturgia a myrovanie, okolo obedu sa koná panychída pri kríži na mieste, kde stál kostol a poobedie je venované kultúrnym vystúpeniam, stretnutiam a spomienkam.